✎ 5 min čítanie
Naučiť dieťa spať vo vlastnej postieľke alebo vlastnej izbe je jedným z veľkých míľnikov rodičovstva. Niekedy to ide samo, inokedy je to skúška trpezlivosti pre celú rodinu. Kľúčom k úspechu nie je dril, ale pocit bezpečia a správne načasovanie.
Tu je podrobný návod, ako týmto procesom prejsť krok za krokom.
Nepremeškajte (ani neuspěchajte) správny okamih
Väčšina odborníkov sa zhoduje, že ideálny vek na prechod do vlastnej veľkej postele je okolo 2 – 3 rokov. V tomto veku už dieťa dokáže lepšie pochopiť pravidlá, no zároveň začína túžiť po určitej autonómii.
-
Sledujte signály: Ak sa dieťa v postieľke už nudí, snaží sa preliezať bočnice (čo začína byť nebezpečné) alebo prejavuje záujem o „veľkú posteľ“, je čas.
-
Pravidlo stability: Prechod nikdy neplánujte v období veľkých zmien. Sťahovanie, narodenie súrodenca alebo nástup do škôlky sú pre detskú psychiku náročné samy o sebe. Pridať k tomu zmenu miesta na spanie by mohlo vyvolať zbytočný regres a stres.
Rozhodujte spoločne
Deti milujú pocit, že o niečom rozhodujú. Keď im novú posteľ jednoducho „naservírujete“, môžu ju vnímať ako hrozbu. Keď si ju však dotvoria, budú sa na ňu tešiť.
-
Nákupný výlet: Vezmite drobca so sebou (alebo mu dajte vybrať v e-shope) a nechajte ho zvoliť si obliečky s obľúbeným hrdinom alebo farbou.
-
Strážcovia spánku: Nechajte dieťa, nech si samo vyberie plyšáka, ktorý s ním bude v novej posteli „hliadkovať“.
Rutina ako kotva bezpečia
Večerný rituál je pre dieťa mapou, ktorá mu hovorí, čo bude nasledovať. Čím predvídateľnejší večer bude, tým menej úzkosti dieťa pocíti, keď za vami zapadnú dvere.
-
Upokojenie: Kúpeľ, pyžamo, rozprávka a pohladenie by mali nasledovať v presnom poradí.
-
Metóda postupnej vzdialenosti: Prvých pár nocí pri postieľke pokojne zostaňte dlhšie. Môžete si sadnúť na zem vedľa postele a držať dieťa za ruku. Každý ďalší večer sa s stoličkou posúvajte bližšie k dverám, až kým nakoniec nezvládne zaspať len s vedomím, že ste „vedľa“.
Trpezlivosť je vaša superschopnosť
Buďme úprimní: pravdepodobne sa to nepodarí na prvýkrát. Dieťa bude vyliezať, bude smädné, bude mu smutno.
-
Nereagujte hnevom: Ak dieťa príde v noci do vašej spálne, pokojne, ale dôsledne ho odveďte späť. Bez veľkých rečí, bez rozsvecovania. Len ho uložte, dajte pusu a odíďte. Ak na výlety z postele budete reagovať podráždene, dieťa získa pozornosť (hoci negatívnu) a bude to opakovať.
-
Pokojná sila: Vaša rozvaha dáva dieťaťu signál, že sa nič nedeje a vlastná posteľ je bezpečné miesto.
Sila pozitívnej motivácie
Ráno robí deň! Ak dieťa zvládne noc (alebo aspoň jej časť) vo svojej posteli, nešetrite chválou.
-
Oslava úspechu: „Ty si to zvládol ako veľký chlapec / veľké dievča, som na teba pyšná!“
-
Motivačná tabuľka: Pri starších deťoch skvele fungujú nálepky za každú noc strávenú v postieľke. Po určitom počte môže nasledovať malá odmena.
Každé dieťa je unikát a každé má svoje tempo. Niekto to zvládne za tri dni, niekto za mesiac. Dôležité je, aby ste sa pri tom cítili dobre vy aj vaša ratolesť. Ako ste to zvládli u vás doma?